Zbohom buď ...

      Pamätáš sa, ako sme ťa koncom januára roku 1999 potajomky priniesli domov?        Vtedy som mala tie isté pocity ako teraz. Navždy som vtedy „stratila“ svoju štvornohú priateľku a ty, TY si mi ju mala nahradiť. Dnes už viem, že to nebolo a nikdy nebude možné. Tak ako si Bessyna našla v mojom srdci svoje stále miesto,   tak si sa doň dostala i ty a navždy tam aj zostaneš. Ty vieš najlepšie ako veľmi som ťa potrebovala! Bolo to hrozné vidieť svojho najlepšieho priateľa v posledných dňoch svojho trápenia. V kútiku duše som však nestrácala nádej a verila som, že sa uzdraví … Avšak jej zdravotný stav sa z hodiny na hodinu len zhoršoval a ja som musela moju Bessynu „pustiť“!

      „Prázdnota“ – to je to slovo, ktoré najviac vystihovalo moje pocity. Chuť do života vymizla. Nemohla som si vtedy nevšímnúť si teba, Bona Linea Aurea! Bola si malé a nemotorné desaťtýždňové šteniatko Golden retrievera, ktoré som si priniesla z Myjavy. Zmenila si mi život, vniesla si doň nádej, ktorá mi umrela spolu s Bessynou. Ty si bola tou, ktorá mi znovu prinavrátila chuť do života. Už ako šteniatko si bola rozvážna a mierumilovná. Ako si rástla, začali sme spolu chodiť po výstavách, skúškach i súťažiach. Po tvrdej spoločnej práci dostavili sa aj prvé úspechy. Za svoj krátky život si získala množstvo výstavných titulov i uznaní od známych osobností kynologického života. Bola si naozaj dobrá! Mala si svoje chybičky „krásy“, no kto ich ale v živote nemá? Získala si nám množstvo nových štvornohých i dvojnohých priateľov, mnoho z nich - priateľov na celý život.

      V auguste si sa zamilovala do mladého avšak veľmi krásneho psa a v októbri roku 1999 sa aj narodili „plody“ Vašej lásky. Šesť prekrásnych šteniatok. Bola si perfektná matka, ktorá sa o svoje „malé“ starala naozaj vzorne s láskou a nehou. Tvoje „deti“ sa však ako sedemtýždňové rozpŕchli do sveta. My sme si však ponechali jednu tvoju dcéru – tú najživšiu a najtvrdohlavejšiu, Arlett. Bola tvojím opakom. Ty ako stvorené dobro a ona ako sto čertov. Bola to pre mňa veľká radosť pozerať sa na to, ako sa spolu hráte, ako ju vychovávaš. Milovala si ju však rovnako ako ostatné svoje „deti“, tak isto ako milovala si všetkých ľudí a milovala si aj vodu. Vodu, ktorá sa ti však stala osudnou a ľudí, ktorí ťa v posledných chvíľkach tvojho života sklamali. Ani len vo sne som nepomyslela, že by som ťa mala tak skoro „stratiť“! Človek sa aj nechcene, po viacerých rokoch spoločného života so štvornohým priateľom, pokúša pripraviť na to „najhoršie“. Ale na to sa pripraviť nedá, každého to zastihne nečakane a nepripravene. A vždy sú tu tie isté pocity. Vnútorná bolesť, duševná prázdnota, beznádej, samota, hnev, bezmocnosť a množstvo otázok začínajúcich sa „Prečo …?“.

      Tá bolesť je desivá. Bolí ma, že si ma nechala osamote presne ty, ktorú som mala tak veľmi rada! Chýbaš mi a chýbaš aj Arlett. Neviem prečo sa to muselo stať.

Život sa mi zdá nespravodlivý. Neviem prečo sú mnohí ľudia takí bezcitní. Bola si ešte veľmi mladá na to, aby si ťa smrť „odniesla“! Pred necelými troma rokmi Bessyna a teraz TY, Ich.Ch. Bona Linea Aurea! Život bez teba je veľmi prázdny. Tvoje veci mi ťa deň čo deň pripomínajú. Arlett sa svojím nemým pohľadom na mňa pozerá a „kladie“ otázku: „Mama, kde si? Prečo si ma opustila?“ A ja ju len pohladím a potichu poviem: „Ona je už preč. Ďaleko. Veľmi ďaleko!“

      A nemala som na to ani len čas, aby som sa s tebou rozlúčila, aby som ti dala zbohom. Prosím prepáč mi všetko zlé, čo som ti spôsobila, prepáč mi, že som ti nebola dostatočne dobrou priateľkou, prepáč mi, že som ti nevedela pomôcť! Ja by som bola najšťastnejším človekom na Zemi ak by existoval stroj času a ja by som vedela čas pretočiť naspäť!

"In memoriam Bona!"